Dominika a Vladimir

Milia Rezort, 30. Júl, 2022

Za svadobnými portrétmi sme sa s Dominikou a Vladimírom vybrali na miesto, ktoré si vyžiadalo trochu dobrodružstva. Približne polhodinovú prechádzku lesom. Cieľ však stál za to. Dominika bola odhodlaná a zvládli to aj svadobné šaty (áno, bez ujmy).

Portréty sme tentoraz nefotili počas svadobného dňa, ale až po svadobnej ceste. Zrúcanina hradu Katarínka je totiž od miesta svadby vzdialená asi hodinu autom a s presunom aj peším výstupom by to v deň svadby nebolo reálne. Vďaka tomu sme mali viac pokoja, času a najmä krásne svetlo, ktoré sa k tomuto miestu dokonale hodí.

Samotný cirkevný obrad mal silnú atmosféru. V kostole sa stretlo viac národností. Nie každý rozumel každému slovu, no všetci cítili to podstatné: lásku a blízkosť Dominiky a Vladimíra. Takéto viacnárodnostné svadby mám rád, pretože prirodzene spájajú ľudí a ukazujú, že emócie nepotrebujú preklad.

Na hostine sa tradície krásne prelínali. Nechýbalo ani slovenské odčepčenie o polnoci. Toto je moment, ktorý vždy pridá príbehu ďalšiu vrstvu. Je krásne vidieť, ako sa práve na svadbách stierajú rozdiely a ľudia si rozumejú aj bez rovnakého jazyka.